TAKTO SME ZAČALI

(História Medzinárodnej dunajskej plavby – TID. Roky 1956-2004)

Na začiatku bol sen. Sen, aký sníva každý chlapec, ktorý túži po dobrodružstve na veľkej rieke, po poznávaní cudzích krajov, prístavov, ľudí, ich zvykov…

Dospelý muž, ktorý pozná túžby turistov-vodákov, snu mladého chlapca dáva skutočnú podobu, keďže je inteligentný, dobrý organizátor a využíva možnosti, ktoré prináša doba.

Ten muž,  označovaný aj ako „otec TID-u“, bol Ing. Ivan Sutóris, ktorý sa v rokoch 1955-1956 obklopil zapálenými turistami-vodákmi a predložil im plán na zorganizovanie prvého vodáckeho putovného tábora po rieke Dunaj.

Organizátori

Pre život nie je typický pokoj, ale pohyb. Každý sa rád hýbe, cestuje, či už služobne alebo súkromne, zoznamuje sa s ľuďmi. V 50. rokoch minulého storočia sa v turistickej sekcii Slovenského výboru Telovýchovnej športovej organizácie ROH Bratislava sformoval prípravný výbor na organizovanie plavby po Dunaji. Tomuto výboru sa podarilo nadviazať kontakty s maďarskými vodákmi z Technickej vysokej školy v Budapešti.

Od roku 1957 sa už plavba organizovala v rámci Odboru turistiky Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy v Bratislave, Národnej techniky v Belehrade a Maďarského kajakovo-kanoistického zväzu v Budapešti (Magyar Kajak-Kenu Szövetség).

V roku 1957 sa k organizátorom pridal Maďarský zväz priateľov prírody z Budapešti (Magyar Természetbarát Szövetség) a Námorný zväz Vojvodiny v Novom Sade (Brodarski Savez Vojvodine).

V roku 1960 sa do organizácie plavby zapojil Rakúsky vodácky zväz vo Viedni (Österreichischer Paddelsport Verband).  V roku 1964 sa počet organizátorov rozmnožil o Nemecký kanoistický zväz zo Spolkovej republiky Nemecko (Deutscher Kanusportverband BRD) a Bulharský turistický zväz Sofia.

Veslári  z Nemeckého veslárskeho zväzu zo SRN (Deutscher Ruder Verband) sa plavby zúčastnili prvý raz roku 1967. Napriek tomu, že sa okrem závodného veslovania zaoberali aj individuálnou a klubovou turistikou, nebola veslárska turistika v rámci DRV ani v Medzinárodnom veslárskom zväze organizovaná. Spolupráca TID-u s Nemeckým veslárskym zväzom vyvolala potrebu organizovať turistické veslovanie. Z toho dôvodu má na starosti v rámci DRV a aj v Medzinárodnom veslárskom zväze veslovanie zvláštny referent.

Od roku 1974 reprezentuje juhoslovanskú turistiku Spolok pre rozvoj turizmu na Dunaji z Belehradu (Zajednica za razvoj turizma na Dunavu).

V roku 1990, keď bola obnovená činnosť Klubu slovenských turistov, aj organizovanie TID-u automaticky prešla pod jeho záštitu. V tomto zostavení teraz pracuje Medzinárodný organizačný výbor.

Najdôležitejším orgánom TID-u je konferencia Medzinárodného organizačného výboru. TID sa riadi Štatútom, zápisnicami z konferencií a čiastkovými dohodami a zmluvami organizácií združených v TID-e, ktoré sa však zásadne nesmú priečiť Štatútu TID.

Organizácie združené v TID-e si majú v prvom rade plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zápisnice z konferencie: dodržiavať dohovorený časový plán – trasovník plavby, zabezpečovať táboriská na brehu Dunaja, organizovať a informovať účastníkov, vydávať propozície a technické pokyny, zabezpečovať dopravu ľudí a lodí zo stanice na breh Dunaja, určovať zodpovedného, vyhotovovať symboly ročníka (odznak a vlajku), zostavovať program pre účastníkov plavby na vode a na brehu, postarať sa o zdravotnícku službu, hygienické zariadenia a iné.

Dunaj – štart a cieľ

Na samom začiatku, v roku 1956, prví účastníci TID-u absolvovali etapu Bratislava – Budapešť (222 km) za 7 dní, pričom sa 2 dni v Budapešti venovali kultúrno-poznávacej činnosti (KPČ), bez ktorej je turistika ochudobnená. Aj v roku 1957 sa štartovalo v Bratislave, ale plavba sa končila v Belehrade (699 km) a trvala 15 dní, pričom dva dni boli venované odpočinku v Budapešti, jeden v Novom Sade a dva v Belehrade. Podobne prebiehal aj splav v roku 1958. V roku 1959, v roku Svetového festivalu mládeže, sa štartovalo vo Viedni a končilo sa v Belehrade (764 km). Plavba trvala 25 dní.

V rokoch 1960-1961 sa štart posunul do Engelhartzellu v Rakúsku a cieľ Belehrad ostal nezmenený (1 031 km). V rokoch 1962-1963 bol štart rovnaký ako predchádzajúce roky v Engelhartzelle, ale plavba sa končila v Kladove v Juhoslávii (1 267 km). V roku 1964 sa išla trasa Linec – Prahovo (1 274 km) za 41 dní. V rokoch 1965, 1966 a 1967 sa vodáci plavili na trase z Regensburgu v Nemecku do Ruse v Bulharsku (1 883 km) a plavba trvala 52 dní. Roku 1968 sa na trasovníku objavil prvý raz štart v Ingolstadte (SRN), kde vďaka TID-u vyrástla nová lodenica. Plavba sa končila v Ruse (1 961 km) a trvala 56 dní.

Od roku 1969 až do roku 1999 sa ustálila trasa z nemeckého Ingolstadtu do bulharského prístavu Silistra v dĺžke 2 082 kilometrov a v trvaní asi 64 dní.

Na štarte býva veľmi veselo. Na rozlúčku s účastníkmi sa zídu zástupcovia DKV, predseda a tajomník Medzinárodného organizačného výboru TID, mnoho miestnych vodákov a bývalých účastníkov plavby. Príde aj Neptún, boh vôd a morí, so svojou družinou. Za sprievodu harmoniky, bubna a trúbky sa lúčia s veselou vodáckou chasou.

V niektorých mestách, ako napr. Kelheim, Regensburg, Straubing, Mühlham, Pasov, Obernzell, Linec, Grein, Melk, Weißenkirchen, Greifenstein, Viedeň, Hainburg a.d.D., Bratislava, Gabčíkovo, Kližská Nemá, Komárno, Štúrovo, Ostrihom, Kisoroszi, Budapešť, Ercsi, Dunaújváros, Pakš, Baja, Moháč, Batina, Apatin, Borovo, Vukovar-Vučedol, Bačka Palanka, Nový Sad, Slankamen, Belehrad, Smederovo, Veliko Gradište, Dobra, Donji Milanovac, Tekija, Kladovo, Vidin, Lom, Kozloduj, Zagražden, Nikopol, Belene, Vardim, Ruse, Rjachovo, Brâšlen, Popina a Silistra boli usporiadané autobusové výlety do vnútrozemia, prehliadky mesta, pohostenia vedúcich aj účastníkov celej plavby.

Spomienky na TID

Okrem už spomínaných symbolov TID-u – odznaku a vlajky, ktoré sú každý rok iné – môže turista-vodák získať na plavbe výkonnostný odznak TID-u: bronzový, strieborný, zlatý a zlatý s vencom. Odznaky sa udeľujú za odjazdené kilometre, ktoré si zapisuje do vodáckeho denníka. Denník bol počas 44 rokov trvania TID-u vydaný už päť krát. Kilometre vo vodáckom denníku potvrdí vedúci trasy. Po dosiahnutí potrebného počtu kilometrov účastník predloží denník slovenskému organizačnému výboru do Bratislavy, ktorý mu výkonnostný odznak odovzdá.

Od roku 1969 na návrh Konferencie TID udeľuje vyznamenania HONORIS CAUSA za prácu a zásluhy pri organizovaní TID-u.

Roku 1979 z iniciatívy Deutscher Kanuverband v rámci ICF udeľuje putovný pohár za najväčší počet účastníkov a najviac odpádlovaných kilometrov v jednom ročníku.

V prvom roku (1979) získal pohár Československý organizačný výbor.

Táboriská

Tábory TID rozdeľujeme na a) prírodné, b) mestské (väčšinou pri lodeniciach) a c) provizórne.

Na slovenskom úseku Dunaja máme 14 vyskúšaných táborísk. Najviac vyhovovali táboriská v Bratislave (v zátoke v Karlovej Vsi; a v súčasnosti využívaný areál VK Dunajklub Kamzík Bratislava (na pravom brehu Dunaja v Petržalke), v Hrušove (po výstavbe vodnej elektrárne Gabčíkovo toto táborisko už neexistuje), v Gabčíkove (na starom toku), v Komárne a v Štúrove (areál pri SOUP). V ostatných táboriskách, ako Bodíky, Klížska Nemá, Veľký Lél, Zlatná na Ostrove, Patince, Moča, Kravany nad Dunajom, Obid sa muselo improvizovať.

Život v táboroch sa riadi táborovým poriadkom, ktorého hlavné body sú a) dodržiavanie čistoty na táborisku, b) ranné vstávanie, c) večerný pokoj – ticho po 22 hodine.

Udalosti na ceste

Pre turistu-vodáka platí heslo vojakov: „Ťažko na cvičisku – ľahko na bojisku!“.

Turisti-vodáci, ktorí sa bežne zúčastňujú vodáckych túr, dokážu odhadnúť svoje sily, vedia sa vystrojiť do každého počasia. Tak ich už nemôže prekvapiť skoro nič, Ak je známe: „Nie je zlé počasie, ale len zlá výstroj“.

Účastníci sa vracajú ošľahaní vetrom a Slnkom, plní zážitkov z radostnej plavby na našej veľrieke Dunaj.

Nemenej dôležité je osvojiť si plavebné predpisy. Ani na minútu nestrácať ostražitosť, sledovať tok rieky, plavbu lodí a iných predmetov, napr. zakotvených bójí. Treba rátať s vrtochmi počasia, ktoré sa na ceste mení z hodiny na hodinu. Na juhoslovanskej časti Dunaja, ale niekedy aj v Maďarsku a Bulharsku, je veľkým nepriateľom lodí vietor „košava“, ktorý vie tak rozbúriť Dunaj, že každá nezakrytá loď naberie litre vody.

Prvou obeťou TID-u sa stal v roku 1967 štrnásťročný Tamássy Zsolt, člen maďarskej výpravy pionierov z Vacova. Utopil sa pri kúpaní na zlyhanie srdcovej činnosti v bodíckom ramene, na táborisku TID-u. Dodatočne sa zistilo, že ako jediný z výpravy neabsolvoval lekársku prehliadku.

V roku 1972 sa pri križovaní čiernej bóje v oblasti Rajky na riečnom kilometri1850 utopil mladý účastník skupiny z NDR – Bern Nass z Halle an der Saale. Nevenoval pozornosť inštruktáži pred plavbou v Bratislave, pri ktorej sa dôrazne upozorňovalo na zákaz približovať sa k bójam. Ďalšou obeťou bol člen skupiny SRN, ktorý sa v roku 1969 počas búrlivej košavy pri Smedereve prevrhol a prišiel o život.

Pri každej plavbe sa prevrhlo viacero lodí, ale vďaka rýchlej pomoci k väčšiemu nešťastiu neprišlo. Pri odjazde z Hrušovského ramena vbehli pod štátny pontón dve skladačky, vodáci vyplávali, ale lode sa ťažko poškodili.

V roku 1980 vplával pri Weisenkirchene jeden kajak zo SRN do lanovia prievozu, pričom sa loď rozlámala, ale vodák si život zachránil. Toho istého roku sa pred Kremsom prevrhol maďarský účastník Eleöd Tihamér s manželkou. Pri ich záchrane sa vyznamenala československá posádka pramičky. Pri Dunaújvárosi nabehli dve bulharské skladačky na bóju, lebo ich posádky zadriemali. Lode rozbili.

Pri kúpaní v Milanovaci jeden československý účastník skočil do vody hlavičku tak, že si rozbil hlavu o potopené trosky, a museli ho odviesť do nemocnice. V roku 1981 Eva Vargová z Maďarska vplávala z neopatrnosti na kajaku do zakázaného priestoru pred vodným dielom v Regensburgu a pri zmätkovaní sa prevrhla. Len vďaka upozorneniu jedného chodca, ktorý to nešťastie videl, personál turbínu zastavil a vodáčke poskytol pomoc.

Rok 1983, čo sa týka počasia, bol mimoriadne priaznivý. Ale aj tak na trase Golubac – Donji Milanovac – Tekija prekvapila plavbu taká silná košava, že pred pristatím pri Donji Milanovaci asi 50 m pred brehom dostala jedna slovenská pramica L4 takú zadnú vlnu, že ju celú zalialo. Na tom istom mieste sa prevrhla aj jedna skladačka zo SRN.

Nepíšeme o týchto nešťastiach preto, aby sme vás odradili od účasti na TID-e, ale opačne, preto aby ste prišli a dávali pozor.

Dunaj je veľmi krásna a pokojná rieka. Pobyt na nej je najlepšia aktívna rekreácia, hojivý balzam na mnohé choroby. Má však aj svoje nástrahy. Tie treba poznať a s rešpektom ich obísť.

Program na ceste

Nemyslite si, že účastníci trávia celý čas len na vode. Podľa možností táborenia je celá plavba rozdelená asi na 60 úsekov – dní, z ktorých je asi jedna pätina venovaná odpočinku. Odpočinkové miesta sú napríklad v Regensburgu, Pasove, Linci, Greine, Viedni, Bratislave, Budapešti, Pakse, Novom Sade, Belehrade, Kladove, Vidine, Bajkale, Ruse. Tieto dni sa využívajú aj na opravu lodí, pranie bielizne, prehliadky miest, autobusové výlety na historicky a prírodopisne zaujímavé miesta (hrady, zámky, parky, múzeá. ale aj vínne pivnice a pod.).

Všedný plavebný deň sa začína ráno osobnou hygienou, varením raňajok, balením výstroja, búraním stanu, spustením lode na vodu, nabalením batožiny a odštartovaním. Predtým si však treba zistiť miesto cieľa, riečny kilometer. Podľa počasia a dĺžky trate si každá loď plánuje čas obeda, kúpania, nákupu, zaobstarávania pitnej vody a čas príchodu na táborisko. Táboriská TID-u sú vždy na brehu Dunaja označené veľkou TID zástavou. Po pristáti začína druhá časť pracovného dňa. Z lode treba všetko vyložiť a doniesť na táborisko, loď vyložiť na breh a postaviť stan. Keď ostane trochu času, “ide sa do ulíc”. Večer sa trávi pri družnom posedení s priateľmi pred stanom alebo v klubovni, pri táboráku, na brehu rieky, kde sa preberajú denné útrapy, poznatky, zážitky.

Ani jeden deň sa na Dunaji zbytočne nepremárni, každý deň donesie niečo nové.

Škola

Medzinárodná plavba TID bola a je veľkou školou turistov-vodákov, vychovala rad organizátorov, vedúcich, funkcionárov a účastníkov. Podľa vzoru organizácie TID-u sa organizovali aj iné podobné akcie alebo sa aplikovali skúsenosti z nej pri organizovaní akcií s inými dopravnými prostriedkami.

TID bola prvá veľká medzinárodná turistická akcia novoutvorenej turistickej organizácie v ČSZTV po vojne.

Mnohí účastníci po absolvovaní TID-u sa ochotne doma zapojili do organizovania vodáckej turistiky v oddieloch a kluboch.

Propagácia

Organizátori TID-u každý rok vydávajú prospekty, ktoré pozývajú nových účastníkov aj propagujú krásy Dunaj. V propozíciách sú uvedené rady pre vodákov, riečna kilometráž, adresy organizácií TID-u, na ktoré sa veľmi často jednotlivci a skupiny obracajú o radu.

Od vzniku TID sa o Dunaji viacej píše v turistickej, ba aj dennej a odbornej tlači. Pri príchode TID-u do väčších miest vychádzajú v mestských denníkoch mnohé články propagujúce plavbu, v informáciách nezaostáva ani rozhlas a televízia.

 

Napísal Zoltán Lombardini (+ 1986) dlhoročný tajomník československého organizačného výboru.

Doplnil a spracoval Štefan Bárány, tajomník slovenského organizačného výboru TID.

Bratislava, September 2004